Najnovšie európske štatistické údaje ukazujú, že Rumunsko má vyšší priemer disponibilného príjmu na obyvateľa než Slovensko, čím krajina prekonáva slovenské hospodárske postavenie v tejto dôležitej miere životnej úrovne. Podľa dostupných údajov z medzinárodných štatistických zdrojov sa disponibilný príjem Európanov líši naprieč kontinentom a v niektorých segmentoch rastie pomalšie alebo rýchlejšie, než ukazujú tradičné ekonomické indikátory.
Disponibilný príjem označuje finančné prostriedky, ktoré domácnosti majú k dispozícii na spotrebu a úspory po zdanení a prijatí sociálnych transferov. Ide teda o kľúčový ukazovateľ životnej úrovne, ktorý umožňuje porovnávať reálnu finančnú silu obyvateľov v rôznych štátoch Európy.
Podľa štatistík Európskej komisie a Eurostatu sa disponibilný mediánový príjem pohybuje na úrovni približne 18 706 PPS (PPS = Purchasing Power Standards) pre EÚ ako celok. V tejto kontexte západné krajiny ako Luxembursko či severské štáty dosahujú výrazne vyššie hodnoty, zatiaľ čo krajiny strednej a východnej Európy zostávajú pod európskym priemerom.
Hoci presné hodnoty príjmov pre rok 2025/2026 sa líšia podľa metodiky, dostupné dáta ukazujú, že v Rumunsku je priemerný disponibilný príjem na obyvateľa v eurách konkurencieschopný, alebo aj vyšší než na Slovensku. Tento trend je výsledkom dynamického rastu ekonomiky Rumunska v posledných rokoch, pri zvyšujúcej sa produktivite práce a investíciách do trhu práce.
„Tento posun nie je náhodný. Rumunsko zaznamenalo rýchle tempo rastu reálnych príjmov domácností v posledných rokoch, čo je kombináciou silného ekonomického rastu, nižšej cenovej hladiny a postupného zlepšovania platových podmienok,“ vysvetľuje Dr. Elena Petrova, ekonómka so zameraním na európske trhy (Ekonómický inštitút Bruselu). Podľa nej ide o jasný signál, že krajiny strednej a východnej Európy sa môžu rýchlo priblížiť úrovni bohatších štátov, ak budú pokračovať s reformami trhu práce a investíciami do vzdelania.
Slovensko je tradične zaradené medzi krajiny s mierne nižším disponibilným príjmom domácností v porovnaní s priemerom EÚ a výrazne za západnými ekonomikami. Tento rozdiel sa dá čiastočne vysvetliť aj vyššími životnými nákladmi a štruktúrou trhu práce.
Analytici upozorňujú, že rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ neodzrkadľujú len hospodársku výkonnosť, ale aj štrukturálne faktory, ako sú demografické zmeny, migrácia pracovne aktívnych ľudí a investície do produktívnych odvetví.
Zdroj: Eurostat